V čase, keď svet prechádza rozsiahlymi zmenami na energetických trhoch, Afrika sa postupne dostáva z tieňa tradičných dodávateľov ropy a plynu. Na pozadí geopolitických zmien, nedostatku zdrojov a zrýchleného prechodu na obnoviteľné zdroje energie hľadá čoraz viac krajín kontinentu vlastnú cestu k energetickej sebestačnosti. Jednou z najkonzistentnejších a najvizionárskejších v tomto procese je krajina, ktorú si ešte donedávna len málokto vedel predstaviť medzi globálnymi energetickými hráčmi – Maroko.
Ešte pred dvoma desaťročiami bolo Maroko takmer úplne závislé od dovozu energií a jeho vlastné zásoby plynu a ropy nedokázali pokryť ani základné potreby domáceho trhu. Politická stabilita, predvídateľná hospodárska politika a strategická vízia vlády však umožnili krajine dosiahnuť to, čo sa mnohým susedom nepodarilo: premeniť slabosť na výhodu. Nedostatok veľkých domácich ložísk prinútil štát staviť na slnko, vietor a technológie – a táto stávka sa vyplatila.
Dnes Maroko nie je len príkladom „zelenej transformácie“. Je to platforma, na ktorej sa formuje nový model energetického rozvoja Afriky – diverzifikovaný, inovatívny a orientovaný na spoluprácu s Európou. Krajina aktívne rozvíja infraštruktúru na export elektriny a zeleného vodíka cez Stredozemné more, podieľa sa na tvorbe transkontinentálnych plynových a elektrických koridorov a priťahuje rekordné investície do obnoviteľnej energie. To všetko dáva dôvod hovoriť o novej realite – o Maroku ako o energetickom uzle Afriky, ktorý určí smer vývoja regiónu v nasledujúcich desaťročiach.
Predpoklady: ako sa krajina pripravila na túto úlohu
Úspech Maroka nebol náhodný – je výsledkom cielenej politiky, ktorú krajina začala realizovať už v roku 2009 prijatím Národnej energetickej stratégie. Jej hlavným cieľom bolo výrazne znížiť závislosť od dovozu energie a postupne prejsť na udržateľné zdroje. Plán predpokladal, že do roku 2030 budú obnoviteľné zdroje tvoriť viac ako 50 % energetického mixu krajiny.
Kľúčovým krokom bolo vytvorenie špecializovaných inštitúcií na realizáciu tejto stratégie – predovšetkým agentúry Marocain pour l’Énergie Durable (MASEN), ktorá koordinuje projekty v oblasti solárnej a veternej energie. Vláda sa zamerala na prilákanie súkromného kapitálu, poskytla investičné stimuly a zjednodušila postupy pripojenia k národnej sieti.
Nemenej dôležitú úlohu zohrala politická stabilita. Na rozdiel od mnohých krajín severnej Afriky sa Maroku podarilo vyhnúť vážnym otrasom, čo mu umožnilo zachovať si dôveru medzinárodných finančných inštitúcií. Európska banka pre obnovu a rozvoj, Svetová banka a viaceré vlády členských štátov EÚ sa stali strategickými partnermi pri financovaní modernizácie marockej energetiky.
Okrem toho krajina zaviedla systém územného energetického plánovania: pre každý región boli určené optimálne zdroje výroby – slnko v púštnych oblastiach, vietor na atlantickom pobreží, vodná energia v horských oblastiach. Takýto prístup umožnil rovnomerný rozvoj infraštruktúry, zníženie nákladov na prepravu a vytváranie pracovných miest v regiónoch.
Skúsenosť Maroka dokazuje, že aj bez vlastných ložísk uhľovodíkov sa dá stať energetickou mocnosťou – ak sa spojí jasná stratégia, inštitucionálna kontinuita a otvorenosť medzinárodnej spolupráci.
Hlavné projekty, ktoré formujú energetickú mapu Maroka
Maroko realizuje jeden z najambicióznejších energetických portfólií na svete, ktorý spája projekty v oblasti solárnej, veternej a vodnej energie s rozvojom medzinárodných energetických koridorov. Každý z nich má nielen ekonomický, ale aj geopolitický význam.
- Solárny komplex Noor Ouarzazate — symbol „nového Maroka“
Nachádza sa na okraji Sahary a je jedným z najväčších zariadení koncentračnej solárnej energie na svete. Jeho výkon presahuje 580 MW, čo umožňuje zásobovať elektrinou viac ako milión domácností. Projekt financovaný Svetovou bankou, EBRD a viacerými európskymi agentúrami sa stal vizitkou krajiny – dôkazom, že veľké „zelené“ investície v Afrike sú možné a ziskové. - Veterné farmy Tarfaya, Midelt, Essaouira — energia Atlantiku
Maroko má jeden z najvyšších veterných potenciálov v regióne: atlantické pobrežie ponúka priemernú rýchlosť vetra viac ako 9 m/s. Najväčšia veterná elektráreň v krajine – Tarfaya Wind Farm (301 MW) – je kľúčovým prvkom stratégie dekarbonizácie priemyslu. V súčasnosti má krajina viac ako 15 veľkých veterných parkov a do roku 2030 sa ich celkový výkon má viac ako zdvojnásobiť. - Exportná infraštruktúra — elektrické a plynové koridory
Vďaka svojej geografickej polohe sa Maroko stalo prirodzeným energetickým mostom medzi Afrikou a Európou. Krajina už má dve vysokonapäťové prenosové linky so Španielskom cez Gibraltársky prieliv a pripravuje sa tretia. Paralelne postupuje projekt plynovodu Nigeria–Morocco, ktorý povedie cez viac ako desať afrických krajín a potenciálne spojí západnú Afriku s európskym trhom. - Ďalšia etapa — zelený vodík
Vláda Maroka už prijala Národnú stratégiu pre rozvoj vodíkovej energetiky zameranú na export do Európy. Klimatické podmienky krajiny – vysoká slnečná intenzita, veterné zdroje a prístup k morskej vode – vytvárajú ideálne podmienky na výrobu „zeleného“ vodíka prostredníctvom elektrolýzy. Pilotné projekty realizované v spolupráci s Nemeckom a Holandskom môžu urobiť z Maroka prvého dodávateľa tohto typu energie do EÚ. - Rozvoj miestnej infraštruktúry a zamestnanosti
Tieto projekty nie sú len o výrobe energie. Vytvárajú novú regionálnu ekonomiku – desiatky tisíc pracovných miest v stavebníctve, údržbe a výskume. Maroko postupne buduje vlastnú priemyselnú základňu na výrobu komponentov pre solárne panely, turbíny a systémy skladovania energie, čím znižuje závislosť od dovozu technológií.
Geopolitický význam: Maroko ako energetický most medzi Afrikou a Európou
Energetické transformácie sa nikdy nedejú vo vákuu – vždy majú politické dôsledky. Pre Maroko posilnenie pozície v oblasti obnoviteľnej energie znamená nielen hospodársku diverzifikáciu, ale aj väčší vplyv v regionálnej politike. Krajina sa de facto stáva energetickým mostom medzi Afrikou, Blízkym východom a Európou.
Po vypuknutí energetickej krízy v EÚ v roku 2022 prudko vzrástol záujem o marocké energetické kapacity. Brusel vidí v Maroku potenciálneho strategického partnera pre dodávky čistej energie, ktorý by mohol pomôcť nahradiť obmedzený dovoz z Ruska. Európske spoločnosti investujú do vytvárania „zelených koridorov“ – infraštruktúry umožňujúcej prenos elektriny a vodíka zo severnej Afriky do Európy.
Táto dynamika má aj konkurenčný rozmer. Alžírsko, ktoré bolo desaťročia hlavným vývozcom plynu v regióne, teraz čelí novému hráčovi, ktorý môže zmeniť mocenskú rovnováhu v západnom Stredomorí. Maroko vďaka svojej otvorenosti voči investíciám a partnerstvám postupne zaujíma pozíciu stabilného a predvídateľného dodávateľa energie – najmä obnoviteľnej.
Rozvoj energetických projektov zároveň posilnil diplomatickú subjektivitu Rabatu. Spolupráca s Nemeckom, Francúzskom, Španielskom, Saudskou Arábiou a SAE rozširuje nielen ekonomické možnosti, ale robí z Maroka aj centrum medzikontinentálneho dialógu. Pod záštitou marockých platforiem sa konajú konferencie o energetickej bezpečnosti, dekarbonizácii priemyslu a rozvoji afrických energetických sietí.
Energetika sa tak pre Maroko stala nástrojom zahraničnej politiky. Vďaka strategickej polohe a politickej stabilite sa krajina stáva nielen exportérom energie, ale aj miestom, kde sa rozhoduje o energetickej budúcnosti Afriky.
Záver: strategická perspektíva
Maroko presvedčivo dokázalo, že energetické líderstvo v 21. storočí neurčujú zásoby ropy či plynu, ale schopnosť myslieť strategicky. Krajina, ktorá ešte nedávno dovážala väčšinu svojej energie, dnes udáva tón energetickému prechodu na kontinente – ukazuje, ako môžu politická stabilita, technologické investície a medzinárodná spolupráca vytvoriť nový model rozvoja.
Vybudovaná infraštruktúra – od solárnych a veterných fariem po transstredomorské prenosové vedenia – už teraz formuje novú mapu energetických tokov medzi Afrikou a Európou. Pre EÚ je to šanca znížiť závislosť od nestabilných dodávateľov a pre Afriku príklad, ako sa „zelená“ energia môže stať motorom hospodárskeho rastu, a nie len klimatickým záväzkom.
Pre samotné Maroko je to však iba začiatok. Plány na export zeleného vodíka, rozvoj miestneho strojárstva a vzdelávanie technických odborníkov otvárajú cestu k vytvoreniu plnohodnotného energetického ekosystému. Ak sa súčasná dynamika zachová, krajina sa v priebehu nasledujúceho desaťročia môže zmeniť z regionálneho hráča na jedného z hlavných energetických partnerov Európy.
Príklad Maroka je lekciou pre celý región: aj bez veľkých prírodných zdrojov sa dá stať centrom moci, ak sa investuje do udržateľných technológií, dlhodobého plánovania a medzinárodnej dôvery. Budúcnosť africkej energetiky sa začína práve tu – na priesečníku púšte, vetra a nových príležitostí.
Celá debata | RSS tejto debaty