Energetika, právo a investície

Mykhailo Pyrtko vo svojej analýze skúma, či má India potenciál stať sa v rokoch 2026 – 2035 novým motorom globálnej energetiky. Mykhailo Pyrtko sa zameriava na ambície tejto rýchlo rastúcej ekonomiky v oblasti obnoviteľných zdrojov a vodíkových technológií, pričom konfrontuje optimistické scenáre s reálnymi výzvami, ako sú závislosť od uhlia, infraštruktúrne limity a geopolitická súťaž o zdroje.

V rokoch 2026 – 2035 svet vstúpi do obdobia najrozsiahlejšej transformácie energetických trhov v celej modernej histórii. Krajiny prehodnocujú modely výroby a spotreby energie, investujú do dekarbonizácie a vytvárajú nové dodávateľské reťazce kritických materiálov. Na tomto pozadí sa čoraz častejšie nastoľuje otázka: dokáže India prekročiť status rýchlo rastúcej ekonomiky a stať sa jedným z hlavných hýbateľov globálnej energetickej transformácie?

India je už dnes jednou z najdynamickejších ekonomík sveta a jej energetické potreby rastú veľmi rýchlym tempom. Demografická štruktúra, urbanizácia, rozsah industrializácie, ako aj ambiciózne štátne ciele v oblastiach obnoviteľnej energie a vodíkového hospodárstva vytvárajú predpoklady na to, aby krajina v nasledujúcom desaťročí zohrala úlohu porovnateľnú s tou, ktorú zohrala Čína počas predchádzajúceho investičného cyklu.

Zároveň však pred Indiou stojí celý komplex výziev: závislosť od uhlia, nerovnomerný rozvoj infraštruktúry, potreba veľkých kapitálových investícií a konkurencia v boji o kritické zdroje.

Ekonomická dynamika 2026 – 2035: Základ pre energetické lídersvo

India vstupuje do nasledujúceho desaťročia s ekonomikou, ktorá vykazuje jedno z najvyšších temp rastu na svete. Pravidelné prognózy popredných finančných inštitúcií sa zhodujú v jednom: krajina si udrží stabilné tempo rozvoja a už v prvej polovici 30. rokov 21. storočia sa môže dostať na tretie miesto na svete podľa veľkosti HDP. Takáto dynamika vytvára predpoklady pre hlbokú transformáciu energetického sektora.

Zrýchlená urbanizácia mení štruktúru spotreby energie: mestá generujú dopyt po elektromobilite, systémoch verejnej dopravy, digitálnej infraštruktúre a chladení budov – čo je jeden z kľúčových faktorov rastu zaťaženia sietí. Paralelne prebieha rozširovanie priemyselnej základne, čo robí z energetickej stability kriticky dôležitú podmienku pre investície.

Štátne programy taktiež zohrávajú úlohu katalyzátora. India aktívne modernizuje sieťovú infraštruktúru, stimuluje lokalizáciu výroby zariadení pre obnoviteľnú energiu a podporuje investorov prostredníctvom dlhodobých politík v oblasti zelených technológií. Tieto kroky formujú ekonomický základ potrebný pre rozsiahly prechod na nízkouhlíkový model v nasledujúcom desaťročí.

Hlavnou otázkou zostáva, či krajina dokáže premeniť ekonomický impulz na energetické lídersvo – a či budú tieto štrukturálne zmeny stačiť na kompenzáciu závislosti od tradičných zdrojov energie, ktorá je pre Indiu stále podstatná.

Obnoviteľná energia: Sú indické ciele dostatočne ambiciózne?

India už patrí do skupiny najväčších výrobcov obnoviteľnej energie na svete, avšak rozsah jej vnútorného dopytu si vyžaduje ešte dynamickejšie zvyšovanie kapacít. Vláda deklaruje kurz na rýchle rozširovanie solárnej a veternej výroby, pričom vsádza na veľké infraštruktúrne projekty, rozvoj sietí a vytváranie lokálnych výrobných reťazcov.

Solárna energetika zostáva kľúčovým segmentom. Krajina má jeden z najvyšších potenciálov insolácie na svete, čo umožňuje škálovať pozemné aj strešné projekty. Veterné zdroje sa tiež využívajú aktívnejšie – najmä v pobrežných štátoch, kde vláda spúšťa program rozvoja pobrežných (offshore) veterných zón.

Osobitný dôraz sa kladie na National Green Hydrogen Mission (Národná misia pre zelený vodík), ktorá smeruje k vytvoreniu silného vodíkového priemyslu do 30. rokov. India sa snaží nielen zabezpečiť vlastné potreby, ale aj etablovať sa v úlohe jedného z potenciálnych exportérov zeleného vodíka a odvodených produktov.

Napriek ambíciám tempo realizácie stále zaostáva za potrebami. Rýchlosť schvaľovania projektov, prístup k pozemkom, modernizácia sietí a obmedzené možnosti skladovania energie zostávajú brzdiacimi faktormi. Globálni investori zároveň prejavujú trvalý záujem o trh, čo potvrdzuje, že potenciál Indie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie výrazne prevyšuje už realizované možnosti.

Kľúčovou otázkou bude schopnosť krajiny nielen zvýšiť inštalované kapacity, ale aj zabezpečiť ich reálnu integráciu do energetického systému – za podmienok stability, predvídateľnosti a ekonomickej efektívnosti.

Technológie a výroba: Od solárnych panelov k batériám

India dôsledne posilňuje svoje pozície v globálnych výrobných reťazcoch energetickej transformácie. Politika lokalizácie v rámci iniciatívy Make in India je zameraná na to, aby krajina technológie nielen dovážala, ale aby si vytvárala vlastnú priemyselnú základňu v kľúčových segmentoch – solárnych paneloch, zariadeniach pre veterné elektrárne, systémoch skladovania energie a elektromobilite.

Solárny priemysel vykazuje obzvlášť rýchly rast. India aktívne zvyšuje výrobu kremíkových doštičiek, modulov a striedačov, čím znižuje závislosť od dovozu. Vsádza sa na celý výrobný cyklus, aby v perspektíve mohla exportovať nielen hotové moduly, ale aj priemyselné riešenia pre veľké projekty.

Segment batérií a systémov skladovania energie sa stáva strategickou prioritou. Krajina vytvára klastrové projekty na výrobu akumulátorov, pričom sa orientuje na prepojenie potrieb vnútorného trhu – elektrická doprava, domáce systémy, stabilizácia sietí – s potenciálnym exportom do regiónov Ázie a Afriky. Rozvoj národného štandardu pre nabíjaciu infraštruktúru taktiež podporuje formovanie ekosystému elektromobility.

Veterný priemysel, hoci tempom zaostáva za solárnym, postupne rozširuje výrobu turbín, lopatiek a komponentov. Jednotlivé štáty zvažujú vytvorenie priemyselných zón pre offshore veterné projekty.

Sila tohto výrobného posunu spočíva v tom, že vytvára technologický základ pre budúcu energetickú transformáciu. Čím viac India kontroluje vlastné reťazce tvorby hodnoty, tým stabilnejšie môže škálovať projekty a znižovať riziká spojené s globálnymi nerovnováhami na trhu so zariadeniami.

Geopolitický rozmer: Ako môže India ovplyvniť globálny poriadok

India vstupuje do desaťročia 2026 – 2035 ako štát, ktorý postupne premieňa svoju ekonomickú váhu na politický a energetický vplyv. Jej stratégia je založená na multivektorovosti: vyvážených vzťahoch so Západom, aktívnej účasti v koalíciách Globálneho Juhu a rozširovaní vlastnej diplomacie v oblasti energetiky a technológií.

Vo formátoch G20 a BRICS India presadzuje myšlienku spravodlivejšieho prístupu k financovaniu zelených projektov, pričom zdôrazňuje potreby rozvojových krajín. To jej umožňuje vystupovať ako most medzi dvoma politickými blokmi – technologicky vyspelým Západom a ekonomikami, ktoré čelia nedostatku investícií, no zároveň majú vysoký potenciál pre škálovanie OZE.

V indicko-pacifickom regióne krajina rozširuje energetické partnerstvá, vrátane spolupráce v oblastiach vodíkového hospodárstva, infraštruktúry a kritických námorných trás. Takéto iniciatívy majú strategický charakter: kontrola logistických trás a schopnosť zabezpečovať stabilné dodávky energetických technológií robia z Indie dôležitého hráča pre štáty juhovýchodnej Ázie a Blízkeho východu.

Paralelne sa formuje aj nový formát „zelených“ bilaterálnych dohôd. India uzatvára partnerstvá s USA, Japonskom, EÚ a Austráliou, pričom sa sústreďuje na výmenu technológií, rozvoj vodíkových koridorov a diverzifikáciu kritických dodávateľských reťazcov. To krajine umožňuje posilňovať pozície v globálnej energetickej bilancii bez nutnosti pevne sa viazať na jedno geopolitické centrum.

Rast medzinárodnej úlohy Indie je tiež spojený s jej schopnosťou vystupovať ako garantovaný odbytový trh a zdroj výrobného potenciálu. Ak sa v rokoch 2010 – 2020 Číne podarilo vybudovať geopolitický vplyv prostredníctvom dominancie vo výrobe solárnych panelov a batérií, India sa usiluje vytvoriť vlastnú verziu takéhoto modelu – viac diverzifikovanú a politicky flexibilnú.

Hlavné bariéry: Čo môže zastaviť indický prielom

Napriek ambíciám a značnému ekonomickému potenciálu zostáva cesta Indie k úlohe globálneho ťahúňa energetickej transformácie nerovnomerná. Hlavné výzvy sa koncentrujú v troch rovinách: štrukturálna závislosť od tradičnej energetiky, infraštruktúrne obmedzenia a inštitucionálna zložitosť.

Najvážnejším faktorom je rozsah využívania uhlia. India stále pokrýva značnú časť, približne 60 %, energetických potrieb prostredníctvom uhoľných elektrární, a aj pri aktívnom rozvoji OZE bude dopyt po tomto palive ešte istý čas rásť. Prechod od uhlia k nízkouhlíkovým technológiám si vyžiada nielen investície, ale aj politické rozhodnutia, ktoré zohľadnia sociálne dôsledky pre milióny pracovníkov energetického sektora.

Druhým bariérou je nedostatočný rozvoj sietí a systémov skladovania energie. Solárne a veterné projekty sa škálujú rýchlo, avšak infraštruktúra prenosu a vyvažovania za nimi nestíha. To vytvára riziko nedostatočného využitia inštalovaných kapacít a komplikuje integráciu nových projektov v kritických štátoch.

Inštitucionálne obmedzenia taktiež zohrávajú podstatnú úlohu. V regulačnom systéme niekedy chýba súlad medzi federálnou vládou a štátmi, čo ovplyvňuje tempo realizácie projektov, prístup k pozemkom, pripojenie k sieťam a získavanie povolení. Niektorí zahraniční investori tiež poukazujú na zložitosť administratívy a nepredvídateľnosť jednotlivých postupov.

Dodatočným rizikom je konkurencia v boji o kritické zdroje – meď, nikel, lítium – bez ktorých nie je škálovanie technológií možné. India sa zatiaľ nachádza v počiatočnej fáze formovania vlastných dodávateľských reťazcov a závisí od externých partnerov, čo ju robí zraniteľnou voči výkyvom svetových trhov.

Zložitosť týchto výziev nepopiera potenciál Indie, ale určuje hranicu, cez ktorú krajina buď urobí skok v rokoch 2026 – 2035, alebo zostane v úlohe veľkého, ale nie rozhodujúceho účastníka globálneho prechodu.

Naozaj sa stane India motorom globálneho prechodu v rokoch 2026 – 2035?

Potenciál Indie v oblasti energetickej transformácie patrí k najrozsiahlejším na svete. Rastúca ekonomika, demografická dynamika a strategický kurz na lokalizáciu výroby vytvárajú podmienky na to, aby krajina zohrávala čoraz väčšiu úlohu pri formovaní novej energetickej architektúry. Miera tohto vplyvu však bude závisieť od toho, ako rýchlo a systémovo dokáže India prekonávať vlastné vnútorné obmedzenia.

• V najoptimistickejšom scenári sa krajina stane jedným z kľúčových centier rozvoja solárnej energetiky, vodíkového hospodárstva a výroby batérií. Silná vnútorná základňa umožní formovať exportne orientované hodnotové reťazce, čo Indii umožní ovplyvňovať cenotvorbu, technologické štandardy a štruktúru globálnych dodávok v 30. rokoch.
• Základný scenár predpokladá postupné, ale nerovnomerné posilňovanie pozícií. Rast výrobných kapacít a projekty v oblasti OZE sa budú škálovať, avšak infraštruktúrne a inštitucionálne faktory budú brzdiť maximálny efekt. V takom prípade sa India stane dôležitým prvkom globálneho prechodu, ale nebude určovať jeho tempo.
• Konzervatívny scenár je možný v prípade oneskorenia modernizácie sietí, spomalenia reforiem alebo nedostatku investícií. Za takých podmienok krajina zostane jedným z najväčších trhov spotreby energie, avšak jej vplyv na technologickú a investičnú agendu bude obmedzený.

Pre Európu a Ukrajinu bude mať indický faktor strategický význam – ako zdroj technologickej kooperácie, nových trhov a prvok diverzifikácie dodávok energetických zariadení. Úspešný rozvoj Indie môže posilniť konkurenciu na globálnom trhu zelených technológií, ale zároveň vytvoriť príležitosti pre partnerstvá vo vodíkových projektoch, výrobe batérií a digitálnych riešeniach pre energetické systémy.

Miera realizácie tohto potenciálu určí, či sa India stane novým motorom globálnej energetickej transformácie – alebo či jej úloha zostane lokálne dôležitá, ale nie systémotvorná na svetovej úrovni.

Závery experta

V rokoch 2026 – 2035 má India reálnu šancu posilniť svoju úlohu v globálnej energetickej transformácii, ale jej vplyv bude závisieť od praktickej realizácie štátnych politík, a nie od veľkoleposti deklarovaných ambícií. Krajina už preukazuje pokrok v rozvoji obnoviteľnej energie, lokalizácii výroby a technologických riešení, avšak kľúčové výzvy – uhoľná závislosť, infraštruktúrne obmedzenia a inštitucionálna zložitosť – zostávajú podstatné.

India sa môže stať dôležitým účastníkom globálneho prechodu, ak si udrží tempo reforiem a dokáže zvýšiť efektivitu zavádzania veľkých energetických projektov. Jej úlohu vo svetovej energetike nebudú určovať deklarácie, ale schopnosť premeniť ekonomický potenciál na stabilnú technologickú a výrobnú základňu.

V najbližšom desaťročí sa krajina s najväčšou pravdepodobnosťou stane jedným z centier rastu v oblasti zelených technológií, avšak kľúčový vplyv na globálne tempo prechodu bude závisieť od toho, ako rýchlo dokáže modernizovať vlastnú energetickú infraštruktúru a vyriešiť otázky dostupnosti zdrojov.