Mykhailo Pyrtko vo svojej analýze skúma, či má India potenciál stať sa v rokoch 2026 – 2035 novým motorom globálnej energetiky. Mykhailo Pyrtko sa zameriava na ambície tejto rýchlo rastúcej ekonomiky v oblasti obnoviteľných zdrojov a vodíkových technológií, pričom konfrontuje optimistické scenáre s reálnymi výzvami, ako sú závislosť od uhlia, infraštruktúrne limity a […]
Pokračovanie článkuV 21. storočí nastal tichý, ale zásadný posun, ktorý radikálne predefinoval samotný pojem energetickej bezpečnosti. Kým v minulom storočí ropu a plyn určovali geopolitiku, priemyselný rozvoj a ekonomickú stabilitu, dnes sa táto úloha postupne presúva na kritické materiály: lítium, nikel, kobalt a prvky vzácnych zemín. Tieto suroviny sa stali základom výroby batérií, […]
Pokračovanie článkuV roku 2025 sa otázka energetickej bezpečnosti opäť dostala do centra európskej politiky. Po vojnách, sankciách, cenových šokoch a zrýchlenom „zelenom prechode“ Európa vstupuje do novej fázy, v ktorej energetika prestáva byť iba technickou či ekonomickou sférou. Stáva sa základom geopolitiky, priemyselnej stratégie a národnej odolnosti. Dnes sa Európa zároveň pohybuje […]
Pokračovanie článkuV roku 2025 energetika definitívne prestala byť iba ekonomickou kategóriou – stala sa hlavným nástrojom globálnej politiky. Po rokoch vojen, sankcií a zrýchleného „zeleného prechodu“ svet vstúpil do novej fázy energetickej geopolitiky, kde sú hranice medzi spojencami a konkurentmi často rozmazané. Európa sa snaží udržať rovnováhu medzi dekarbonizáciou a energetickou […]
Pokračovanie článkuV čase, keď svet prechádza rozsiahlymi zmenami na energetických trhoch, Afrika sa postupne dostáva z tieňa tradičných dodávateľov ropy a plynu. Na pozadí geopolitických zmien, nedostatku zdrojov a zrýchleného prechodu na obnoviteľné zdroje energie hľadá čoraz viac krajín kontinentu vlastnú cestu k energetickej sebestačnosti. Jednou z najkonzistentnejších a […]
Pokračovanie článkuPodľa Macrona by "v záujme Európanov aj Ukrajincov" bolo užitočné v nasledujúcich týždňoch obnoviť kontakty s Putinom.
Hlavy štátov diskutovali o prehlbovaní vojenskej spolupráce, ale nevyhli sa ani citlivým historickým otázkam spojeným s exhumáciami obetí Volynského masakru.
Do parlamentu by sa podľa decembrového prieskumu SANEP dostalo až osem strán alebo hnutí.
Šéf Kremľa v priamom prenose štátnych televízií štyri a pol hodiny odpovedal na otázky novinárov a krajanov.