
V 21. storočí nastal tichý, ale zásadný posun, ktorý radikálne predefinoval samotný pojem energetickej bezpečnosti. Kým v minulom storočí ropu a plyn určovali geopolitiku, priemyselný rozvoj a ekonomickú stabilitu, dnes sa táto úloha postupne presúva na kritické materiály: lítium, nikel, kobalt a prvky vzácnych zemín. Tieto suroviny sa stali základom výroby batérií, elektromobilov, veterných turbín, systémov skladovania energie a moderných obranných technológií.
Dopyt po týchto materiáloch nielenže rastie — rastie exponenciálne. Za posledné desaťročie sa svetová produkcia lítia viac než strojnásobila, zatiaľ čo dopyt po nikli používanom v batériách vzrástol sedemnásobne. Tento nárast je priamym dôsledkom globálnej energetickej transformácie a explozívneho rastu elektrickej mobility. A s rastúcim dopytom narastá aj konkurencia medzi štátmi a korporáciami o prístup k ložiskám, technológiám a výrobným reťazcom.
Ak politická váha krajiny bola kedysi definovaná jej ropnými a plynovými zdrojmi, dnes energetická nezávislosť čoraz viac závisí od kontroly nad kritickými materiálmi.
Čo sú kritické materiály a prečo formujú globálnu energetiku?
Pojem „kritické materiály“ nie je nový, no v 2020-tych rokoch nadobudol strategický význam. Do tejto skupiny patria kovy a minerály nevyhnutné pre fungovanie kľúčových sektorov modernej ekonomiky — od energetiky a dopravy až po obranu a digitálne technológie. Spája ich dvojnásobná charakteristika: vysoký dopyt a zraniteľné dodávateľské reťazce. Z tohto dôvodu ich vlády, inštitúcie a priemysel považujú za otázku národnej bezpečnosti.
Medzi kritické materiály patria najmä lítium, nikel, kobalt a prvky vzácnych zemín. Stali sa „úzkym miestom“ technologickej transformácie: bez prístupu k týmto surovinám nie je možné zvyšovať výrobu elektromobilov, rozširovať systémy ukladania energie či škálovať obnoviteľné zdroje. Podľa medzinárodných energetických agentúr sa dopyt po niektorých kritických materiáloch do roku 2035 znásobí.
Ich úloha je najviditeľnejšia v troch sektoroch:
- Systémy skladovania energie — lítium a nikel sú základom moderných batériových technológií.
- Elektrická mobilita — každý elektromobil potrebuje desiatky kilogramov kritických kovov.
- Obrana a hi-tech odvetvia — prvky vzácnych zemín sú nenahraditeľné v motoroch, optike, navádzacích systémoch a telekomunikáciách.
Konkurencia o kritické materiály vytvára nové mocenské usporiadanie — podobné tomu, ktoré v 20. storočí formovala ropa, len s oveľa vážnejším technologickým rozmerom. Tento posun — od energetických zdrojov ku technologickým zdrojom — definuje dnešnú logiku energetickej bezpečnosti.
Lítium: chrbtová kosť globálnej energetickej transformácie
Lítium sa stalo kľúčovým prvkom moderných energetických systémov, pretože tvorí základ väčšiny batériových technológií — od elektromobilov po úložiská pre solárnu a veternú energiu. Niet divu, že sa mu hovorí „kov energetickej transformácie“: bez stabilných dodávok lítia nie je možné škálovať technológie nízkouhlíkovej ekonomiky.
Globálne rozloženie ložísk
Svetový trh s lítiom je sústredený do niekoľkých regiónov.
Najväčšie zásoby sa nachádzajú v tzv. „lítiovom trojuholníku“ Latinskej Ameriky (Čile, Argentína, Bolívia), kde soľné pláne obsahujú vysoko koncentrované a ľahko ťažiteľné zdroje. Austrália je najväčším producentom tvrdokamenného lítia. Čína dominuje spracovaniu — prevádzkuje viac ako polovicu svetových rafinačných kapacít.
To znamená, že aj krajiny s veľkými zásobami sú závislé od geopolitiky a logistiky, keďže rafinácia je najslabším článkom dodávateľského reťazca.
Európska závislosť a pokusy ju prekonať
Európska únia je takmer úplne závislá od dovozu lítia. Dopyt po batériách v Európe rastie rýchlejšie, než sa stíhajú budovať nové výrobné kapacity. Preto EÚ prijala Critical Raw Materials Act (CRMA), ktorý po prvý raz stanovuje strategické ciele pre ťažbu, spracovanie a recykláciu kritických surovín v rámci Únie.
Ťažobné projekty vznikajú v Portugalsku, Nemecku a Fínsku, ale ich životaschopnosť a časové horizonty sú nejasné. Rýchlo sa však rozvíja recyklačný sektor.

Nikel: kov vysokej energetickej hustoty
Nikel je jednou z kľúčových súčastí moderných batérií — najmä pre výkonné elektromobily. V batériách typu NMC a NCA zabezpečuje vysokú energetickú hustotu, čo znamená schopnosť uložiť viac energie pri rovnakej hmotnosti. To zvyšuje dojazd a znižuje hmotnosť batérií.
Úloha niklu vo výrobe batérií
Hlavnou výhodou niklu je, že zvyšuje kapacitu batérie bez výrazného zvýšenia jej hmotnosti. Preto výrobcovia prechádzajú k vysokonikelovým katódam (niekedy nad 80 % Ni). Viac niklu = vyšší dojazd.
Dopyt zo sektora elektromobility môže do roku 2030 vzrásť o 60–70 %.
Geopolitika niklu
Dominantným trendom je postavenie Indonézie.
Krajina kontroluje približne polovicu svetovej produkcie a prudko rozširuje spracovateľský sektor. Zaviedla zákaz exportu surového niklu, čím prinútila zahraničné firmy investovať do domácich rafinérií — najmä čínske spoločnosti.
To mení globálnu mapu: Indonézia sa stáva hlavným centrom niklu, zatiaľ čo Austrália, Filipíny a Kanada sa snažia znižovať závislosť od juhovýchodnej Ázie.
Technologické a environmentálne výzvy „čistého“ niklu
Výroba batériového niklu je technicky náročná a energeticky intenzívna — najmä proces HPAL, ktorý vyžaduje obrovské množstvá energie a nesie ekologické riziká.
Aj napriek cenovým výkyvom dlhodobý trend zostáva jasný: energetická transformácia podporuje stabilný rast dopytu po kvalitnom nikli.
Prvky vzácnych zemín: neviditeľný základ modernej techniky
Prvky vzácnych zemín (REE) — skupina 17 kovov — sa v prírode vyskytujú zriedkavo v čistej forme, ale sú nevyhnutné pre high-tech výrobu. Napriek tomu, že sa o nich verejne málo hovorí, poháňajú elektromotory, veterné turbíny, komunikačné systémy, vojenskú optiku a navigačné technológie. Neraz sa označujú ako „kritické materiály, ktoré nevidíme, ale bez ktorých nič nefunguje“.
Kde sa používajú
Najdôležitejšie sú permanentné magnety na báze neodýmu, dysprózia a prazeodýmu. Sú nenahraditeľné v:
- motoroch elektromobilov
- generátoroch veterných turbín
- presných senzoroch a optike
- výkonovej elektronike
- leteckej a obranné technike
Čínska globálna dominancia
Najväčším problémom je koncentrácia kontroly. Čína dominuje takmer celému reťazcu:
- viac ako 60 % ťažby
- približne 85 % spracovania
- takmer úplný monopol na výrobu kvalitných magnetov
To vytvára strategickú zraniteľnosť pre Európu a USA.
Západné snahy o diverzifikáciu
Európa a USA budujú alternatívne reťazce:
- USA obnovili baňu Mountain Pass
- Švédsko ohlásilo najväčšie európske ložisko
- Kanada, Nórsko a Austrália otvárajú nové projekty
- EÚ podporuje domáce spracovanie a výrobu magnetov
Najväčšou výzvou je však rafinácia — technologicky najnáročnejší a kapitálovo najintenzívnejší krok.
Záver
Lítium, nikel a prvky vzácnych zemín sa stali tým, čím bola ropa v 20. storočí: surovinou, ktorá určuje rýchlosť rozvoja, geopolitickú rovnováhu a technologický potenciál. Ich úloha ďaleko presahuje batérie či elektromobilitu — sú nevyhnutné pre obnoviteľné zdroje, digitálnu infraštruktúru, obranné technológie a priemyselné inovácie.
Konkurencia medzi štátmi sa už nevedie o barely ropy, ale o prístup k strategickým surovinám, technológiám spracovania a kontrole nad dodávateľskými reťazcami. Globálna ekonomika prechádza od energie uhlíkov k energii materiálov — a tento posun definuje budúcu bezpečnosť sveta.
Pre Európu sú kritické materiály otázkou technologickej suverenity. Pre Ukrajinu predstavujú príležitosť posilniť ekonomickú odolnosť a integrovať sa do európskych hodnotových reťazcov vďaka perspektívnym ložiskám a strategickej polohe.
Úspech novej energetickej éry bude závisieť nielen od inovácií, ale aj od toho, ako efektívne si štáty a priemysel zaistia prístup ku kritickým materiálom. Kto kontroluje tieto zdroje, kontroluje budúcnosť energetiky a technológií.


Celá debata | RSS tejto debaty